Thursday, September 25, 2025

14. The Many Paths and the One Goal.

The Many Paths and the One Goal


In Jainism, the journey towards liberation (moksha) is often expressed through different approaches: Bhakti mārga (devotion and surrender), Kriyā mārga (rituals and practices), and Jñāna mārga (knowledge, wisdom, satsang). Many seekers attach themselves to one of these and proudly declare, “I belong to this path.” Yet this tendency arises from the very nature of the mind—it clings to identities and rests in familiar patterns.


At a deeper level, the truth is that the path to liberation is not confined to any single approach. The essence of moksha lies hidden within all these paths, and the seeker’s work is to balance them wisely, to embrace whatever nourishes inner progress, and to drop whatever binds.


But this balance can only emerge when I truly recognize who I am. My being today revolves around a false identity—the śarīra (body), mana (mind), and karma. This identity is bound by moha—attachment, aversion, and ignorance. Living only for the fulfillment of the body, the mind, or karmic fruits is essentially catering to this false self. The real identity is the ātman (soul). Its upliftment lies in freeing it from karmic bondage, in transcending the cycle of śubha (good) and aśubha (bad), and orienting myself towards śuddha (pure). Between aśubha and śubha, the latter is obviously preferable, yet even śubha belongs to the realm of the false identity. Only śuddha reveals the truth of who I am.


This realization shines brighter when placed against the backdrop of human birth. Manushya bhava is ati-mahā-durlabh—rarest of the rare. And in this life, I have been blessed with intact senses, a discerning intellect, limited desires, and access to the wisdom of dharma. These are not accidents of “luck” but the results of immense puruṣārtha (efforts) across countless past lives. What I call “destiny” today is nothing but the fruit of yesterday’s effort.


The vital question, then, is how I use my present effort. If all my energy goes only into managing this one lifetime—into serving the false identity—I merely consume the fruits of past puruṣārtha. But if I also dedicate myself to the higher aim—planning beyond death, aligning with the soul’s purity, and moving towards freedom—then today’s puruṣārtha becomes the seed of liberation itself.


The wise way is balance: to fulfill the responsibilities of this birth, while drawing a line that guards sufficient time and effort for inner ascent. For if I miss this opportunity, it may be near impossible to regain such a birth—with stability, comfort, wisdom, and exposure to the true path of moksha.



---


Conclusion


The path to liberation is not about choosing devotion over knowledge, or rituals over devotion. It is about piercing the illusion of the false identity and re-orienting towards the soul’s true identity. Bhakti, kriyā, and jñāna—all become meaningful only when they serve this higher aim of transcending śubha-aśubha and moving into śuddha. To live with this awareness is to honor the puruṣārtha of countless past lives, to redeem the present one, and to step consciously towar

ds eternal freedom.

Tuesday, September 23, 2025

13.અનંતનું અંધકાર!

 વર્તન વાણી અને વિચાર,

મુખ્યત્વે પુણ્ય પાપ વ્યવહાર,

વિવેકની પ્રજ્ઞા છિણી થી...

વિશુદ્ધ લક્ષે, મટે સંસાર!


વીર પ્રરૂપિત માર્ગ, વિનય, સદાચાર,

જેમા છે વર્જિત કષાય, અહંકાર,

પણ અનાદિ થી કરતો આવ્યો હું...

સંસારના લાભનો જ વ્યવહાર!


દરેક ક્ષણે કરી રહ્યો, વાસના અને વિકાર,

આ ભવે સંધી મળી, કરવા સ્વપ્ન સાકાર,

પુરુષાર્થ ઉપાડું, કરી પ્રાર્થના તારી પાસ...

વિજયી થવુ છે, દૂર કરી, અનંતનું અંધકાર!

----

Vartan Vaani ane Vichaar 

Mukhyatve Punya Paap Vyaahaar

Vivek ni pragna chhini thi

Vishudh lakshe, matey Sansaar 


Veer prarupit maarg, Vinay, Sad-aachaar

Jema che Varjit Kashaay, Ahankaar

Pan anaadi thi karto aayo hu fakt

Sansaar na laabh no j Vyaapaar 


Darek Kshane kari rahyo, Vaasna Vikaar

Aa bhave sandhi mali, karva Swapn saakaar

Purusharth upaadu, kari prarthana taari paas

Vijayi thavu, dur kari, anant nu Andhakaar 



Monday, September 22, 2025

12. Prayer (Release & Love).

✦ A Prayer of Release and Peace ✦


Today, I pray to let go of every clutter in my mind.

I release all feelings of hatred, dislike, or animosity toward anyone.


If someone does not listen to me — may I release it instantly.

If someone insults me — may I clear the air within and set myself free.

If an unpleasant event occurs — may I remain unburdened, knowing that all will be resolved in its own time.


Should anyone show hatred toward me,

may I stay calm within,

seeing it as nothing more than an empty boat gently bumping against the still waters of my mind.


I take full responsibility for whatever happens around me.

For I know deeply — it is the fruit of my own past karmas.

Others are but nimits — instruments, like postmen or jailors.

The real tendencies of attachment and aversion arise within me.

Why should I blame the nimit?

I do not wish to anymore.


I pray to relax.

I pray to release.

I pray to rest in freedom.


May I offer only limitless love.

May I cultivate only infinite friendship.

May I choose joy — here, now, in this very moment.


I exist only in the Now.

And in this Now, I am free.


This gentle prayer is my reflection,

my song of the heart,

my surrender of the soul.


My permanent being may or may not always remain like this —

but today, with deep feeling and love,

I only wish to pray,

to feel,

to soften.


Jai Jinendra.

Saturday, September 20, 2025

11. Suchit Ka Sunhera Din.

On Suchit's 50th Birthday.

 सुनेहरी आज की सुबह-शाम,

सुनेहरे आपके सभी मुकाम,

सुनेहरे इस जन्मदिन पर विशेष,

सुनेहरी दुआएँ, आपके नाम!


सुनेहरा निर्दोष आपका बचपन,

सुनेहरा संस्कारी आपका यौवन,

सुनेहरे वातावरण में आगे बढ़ते,

सुनेहरा कहलाएगा आपका जीवन!


सुनेहरी प्रेरणा सदा आपके संग,

सुनेहरे परिवार ने भरे कई रंग, 

सुनेहरे पथ पर चलते-चलते,

सुनेहरी मंज़िल लाएगी उमंग!


सुनेहरे उत्तरार्ध का आग़ाज़,

सुनेहरे खुलेंगे आगे कई राज़,

सुनेहरी स्वस्थ ऊर्ध्व दिशा में,

सुनेहरा भविष्य छेड़ेगा साज़!


सुनेहरे निर्णय पर आपका लक्ष,

सुनेहरे फल दिलाएगा प्रत्यक्ष, 

सुनेहरी सिद्धशिला के ऊपर,

सुनेहरे सिद्धों का लोगे पक्ष!


सुनेहरे 'आप' को हमारा प्रणाम,

नाचीज़ हम, लेकिन सुनेहरा पैग़ाम,

सुनेहरे 'अजन्मा' के जन्मदिन पर,

सुनेहरी सब दुआएँ, 'अनाम' के नाम!

Wednesday, September 17, 2025

10. Kartapanu (કર્તાપણું).



Excerpt from Shri RajRatna MS swadhyay (and blended some other thoughts)

--------

કર્તાપણું કેટલું સૂક્ષ્મ હોઈ શકે


હું કોઈને સમજાવી શકું

મહત્વ ક્યાં છે?

"સમજાવા" પર કે "હું" પર?


શું એના "હિત" માટે ન કહેવાય?

ફરીથી, એક અવલોકન...

"મારા" કહેવાથી એનું હિત થઈ શકે એવી માન્યતા?


શું "મારા" કોઈ ઠેકાણા છે?

જે ડૂબી રહ્યું હોય એ બીજાને બચાવી શકે?

શું હું એમ માનું છું કે "હું" પોતે ડૂબી રહ્યો છું?


દરેક વસ્તુમાં, પ્રસંગમાં શું મને ક્યારે પણ એમ લાગે છે કે "હું" માનું છું કે "હું" કરી રહ્યો છું, પણ હકીકતમાં તો "હું" કોઈનું કાંઈ કરી શકતો જ નથી. શું એ સ્પષ્ટ નથી?


બીજાનું કે કોઈનું તો દૂરની વાત, શું "હું" આ અત્યારે જે મને મન મળ્યું છે એને પણ "સમજાવી" શકું છું?


શું હું એમ માનું છું કે "મન" સમજે અને સમજાવે?


"મન"ના પાછળ એવું કોઈ તત્વ છે જ્યાં થી આ બધું બહાર આવે છે અને એવી માન્યતા થાય છે / કરાવે છે કે "હું" મારા "મન"માં આવેલા વિચારો થી સામેવાળી વ્યક્તિના "મન"ને સમજાવી શકું. પરંતુ, સામેવાળી વ્યક્તિના "મન"ના પાછળ પણ એવું જ કોઈ "તત્વ" રહેલું છે જે એની "પોતાની" માન્યતા પ્રમાણે નક્કી કરે છે.


સામેવાળાના હિતનો વિચાર કરવામાં એની ઉદય અને પરિણામ પ્રમાણે એનું "હિત" થાય કે નહિ, પણ "હું" જો એમ માનું કે "હું" સમજાવી શકું તો એ માન્યતા મારું "અહિત" કરશે; અનંતકાળથી મારું "અહિત" થતું આવ્યું છે.


બીજી રીતે પણ વિચારું તો કેવલજ્ઞાની કે તીર્થંકર પણ કોઈને સમજાવવા માટે સમર્થ નથી માનતા કારણ કે એ એમના જ્ઞાનમાં સ્પષ્ટ હકીકત ઝળકે છે.


ભગવાનને આપણે સર્વજ્ઞ, વિત્રાગ અને સાથે "હિતોપદેશી" કહીએ છીએ. હિતોપદેશી એટલે કે હિતનો ઉપદેશ કરનાર. હિતની ઇચ્છા કે હિત કરી શકું એવી માન્યતા ધારાવનાર નહિ.


એ જે રાહ પર ચાલીને પામ્યા છે, એ રાહ પર ચાલવાથી મારું હિત થઈ શકે એવું એમના અનુભવમાં હોવાને લીધે એ મને ઉપદેશ આપે છે, પરંતુ ચાલવાનું મને છે અને હું ચાલું કે ના ચાલું એ એમનો વિષય નથી.


આ ભાવમાં "હું" મારો પરિચય કરી લઉં, શ્રદ્ધાને દૃઢ કરી લઉં એ મારા માટે ફક્ત મહત્વનું કે જરૂરી નહીં પરંતુ ફરજિયાત છે, સંપૂર્ણપણે આવશ્યક છે.


ૐ 

-----

Kartapanu ketlu sukshm hoi shakey


Hun koi ne samjaavi shaku.

Mahatva kya chhe?

"Samjhava" par ke "hun" par?

 

Shu ena "hit" maate na kevaay?

Farithi, ek avlokan...

"Maara" kahevathi enu hit thai shakey evi maanyata?

 

Shu "maara" koi thekaana chhe?

Je dubi rahyo hoy e bijaane bachaavi shakey?

 

Shu hu em maanu chhu ke "hun" potey dubi rahyo chhu?

 

Darek vastu ma, prasang ma shu mane em kyaare pan laage chhe ke "hun" maanu chhu ke "hun" kari rahyo chhu pan Haqeeqat ma ho "hun" koi nu kain kari shakto j nathi. Shu e spasht nathi?

 

Bijaanu ke koi nu to dur ni vaat, shu "hun" aa atyaare je Mane mann malyu chhe ene pan "samjhaavi" shaku chu?

 

Shu hu em maanu chu ke "mann" samjhe ane samjhaave?

 

"Mann" ne paachad evu koi tatva chhe jyaathi aa badhu baahar aave chhe ane evi maanyata thaay chhe / karaave chhe ke "hun" maara "mann" ma aavela vichaaro thi saame vaali vyakti na "mann" ne samjhaavi shaku. Parantu, saame vaali vyakti na "mann" ni paachad pan evu j koi "tatva" rahelu chhe je eni "potaani" maanyata pramaane nakki kare che

 

Saame vaala na hit nu vichaar karvaama ena uday ane parinaam pramaane enu "hit" thaay ke nahi, pan "hu" jo em maanu ke "hu" samjhaavi shaku to e maanyata maaru "ahit" karshe; anant kaal thi maaru "ahit" thatu aavyu chhe.

 

Biji ritey pan vichaaru to Kevalgyaani ke Tirthankar pan koi ne samjhaava maate samarth nathi maanta kaaran ke e emna gyaan me spasht Haqeeqat jhalke chhe

 

Bhagwan ne aapne Sarvagya, Vitraag ane saathe "Hitopdeshi" kahiye chhiye. Hitopdeshi etle ke Hit no updesh karnaar. Hit ni ichcha ke Hit kari shaku evi maanyata dharaavnaar nahi.

 

E je raah par chaaline paamya chhe, e raah par chaalvaathi maaru hit thai shakey evu emna anubhav ma hovaathi e mane updesh aape chhe parantu chaalvaanu maare chhe ane Hu chaalu ke naa chaalu e emno vishay nathi.

 

Aa Bhav ma "hun" maaro parichay kari lau, Shraddha ne dradh kari lau e maara maate fakt mahatva nu ke zaruri nahi parantu farajiyaat chhe, sampurnapane aavashyak chhe.

 

Om!

Monday, September 15, 2025

9. खूनी.

अनन्त काल से बन बैठा हूँ…

अपने ही गुणों का खूनी


कबीरा ने कही, मैंने न सुनी

फकीरा ने सिखायी, मैंने न बुनी

चिल्लाने दो सबको, ईश्वर या मुनि

मैंने तो जीवन में, अपनी मर्ज़ी चुनी


संसार वृद्धि ही है, निरंतर धुनी

आत्मकल्याण की बातें, न दिल को छूनी

ख़्वाहिशों के पीछे, सारी ज़िन्दगी भुनी

कब मिलेगी एक घड़ी, शान्त और सूनी?


अनन्त काल से बन बैठा हूँ…

अपने ही गुणों का खूनी


Anant kaal se ban baitha hu...

Apne hi guno ka khooni


Kabira ne kahi, maine na suni

Fakira ne sikhaayi, maine na buni

Chillane do sab ko, ishwar ya muni

Maine to jeevan me, apni marzi chuni


Sansaar vruddhi hi hai, nirantar dhuni

Atmakalyan ki baatein, na dil ko chhooni

Khwaishon ke peeche, saari zindagi bhuni

Kab milegi ek ghadi, shaant aur sooni?


Anant kaal se ban baitha

 hu...

Apne hi guno ka khooni

Sunday, September 14, 2025

8. હકીકત.

 ફક્ત "સ્થાનો" બદલવાથી, હકીકત નહી બદલે,

"નિર્ણય" ના લઉં, ત્યાં સુધી "કિસ્મત" નહી બદલે,

ઘર, મંદિર કે જંગલ, એ બહારના નિમિત્તો છે,

અંદર મોહનું સંસાર અકબંધ, ત્યાં સુધી "ફિત્રત" નહી બદલે

Thursday, September 11, 2025

7. અંતઃકરણ.

 લાગે મીઠો રેતીનો દરેક કણ,

એવો મધુરો માનું સંસાર રણ, 

"બહિર્મુખ" રહીને માણવું છે "બધું",

પછી કહું, નથી જાગતું અંતઃકરણ !!


ખાવું કેટલું, પણ જોઈએ મણના મણ,

ભેગું કરવું સતત, નથી પૂછવું કેમ પણ?

નથી "તાકત" છતાં, માણવું છે "બધું",

પછી કહું, નથી જાગતું અંતઃકરણ !!


વળાવવા આવશે ફક્ત ચાર જણ

રૂડું દેખાડવા દુનિયાને, જીવન અર્પણ 

બોલું "છે માયા" અને, માણવું છે "બધું",

પછી કહું, નથી જાગતું અંતઃકરણ !!


સમજી લે ડોબા, રત્ન કહ્યા ત્રણ,

સાધી લે લક્ષ, જાણીને "ક્ષણ" 

અંતરનું સુખ, માણવું હોય "બધું",

તો ચોક્કસ જગાડવું રહ્યું અંતઃકરણ !!!

Saturday, September 6, 2025

6. પ્રાર્થના - આજે હું કશું માંગવા નથી આવ્યો.

Disclaimer: This Prarthana (Prayer) is from a book. Have changed the narrative only.

 આમ તો રોજેરોજ હું તમારી પાસે 

કઈંક ને કઈંક માંગતો જ હોઉં છું, પ્રભુ!

પણ આજે હું કશું માંગવા નથી આવ્યો...


હું તો માત્ર, આ શાંત અંધારી રાતે, એકાંતમાં

તમારી પાસે નિરાંતે બેસવા આવ્યો છું.

અને આમ બેસવામાં મને કેટલું ઊંડું સુખ છે 

તે કહેવા આવ્યો છું.


કોઈ પણ સ્થૂળ પ્રાપ્તિમાં જાણી ન હોય એવી 

એક અસીમ અવર્ણનીય શાંતિ મારી પર ઉતરે છે

એક ઊંડી કૃતજ્ઞતાથી મારું હૃદય ભરાઈ જાય છે

 

તમને ચાહવાનું આ કેવડું મોટું સુખ તમે મને આપ્યું છે!


મારા નેત્રો તમને નિહાળી શકતાં નથી

પણ મારું અસ્તિત્વ તમારાથી વ્યાપ્ત છે


મારા મસ્તક પર હું તમારો હાથ મુકાતો અનુભવું છું

મારા મોંને અડતી આ હવામાં તમારો વત્સલ સ્પર્શ પામું છું


મારી કોઈ માંગણી નથી, મને કશાની જરૂર નથી

હું માત્ર પ્રેમનું નિવેદન કરવા આવ્યો છું


આ સભર એકાંતમાં, ભગવાન! તમે છો ને હું છું

આનંદ અને તૃપ્તિની આ નીરવ શ્રદ્ધામય ક્ષણોમાં

પરમ પિતા, હું તમારા ચરણોમાં મારું હૃદય મુકું છું

5. તું અને હું.

 તું અને હું,

બીજું જોઈએ મને શું,

તને બધી ખબર,

પછી હું શું કહું!


ચરણમાં રહું,

તું વહાવે એમ વહું,

વિકલ્પ આવે તો કરું,

તારી યાદથી પાછો ફરું,

ભલે તને બધી ખબર,

પણ આટલું તો કહું!


પૂછે મને સહુ,

કોની સાથે કરે વાતું,

નામ ન હું આપું,

બોલું, છે મારો પ્રભુ,

ભલે તને બધી ખબર,

પણ એટલું તો કહું!


સર્વસ્વ ભલે તારું,

કહી શકું તને મારું?

બહાર ક્યાંય પણ રખડું,

શું તારા અંતરમાં રમું?

ભલે તને બધી ખબર,

પણ એટલું તો પૂછું?


તું અને હું,

બીજું જોઈએ મને શું,

તને બધી ખબર,

છતાં હકથી કહું!

4. પ્રાર્થના - કોઈક વાર એમ થાય, ભગવાન!


Disclaimer: This Prarthana (Prayer) is from a book. Have changed the narrative only.

કોઈક વાર એમ થાય, ભગવાન !  

કે જીવનમાં મને કોઈ અસાધારણ સિદ્ધિ મળી નહિ

કોઈ અદ્દભૂત સર્જન, કોઈ મહાન કાર્ય મારાં હાથે થયાં નહિ  

બુદ્ધિના પ્રખર વૈભવ, મોહક સૌંદર્ય, આંજી નાખતી છટા કે વાક્શક્તિ મને મળ્યા નહિ 


જિંદગી આખી પ્રાણ રેડીને કામ કર્યું પણ સ્વજનોમાં કે સમાજમાં તેની જોઈતી કદર થઇ નહિ 


આવું આવું મનમાં થાય, પછી અંદર અસંતોષ જન્મે, ગુસ્સો આવે, ઈર્ષ્યાની હૃદય ભરાઈ જાય 


આ ભાવોને ફરી ફરી ઘૂંટવાથી મારો અભાવ વધુ પુષ્ટ બને અને હું વધુ નિમ્નતામાં સરું 


આ તે કેવી મૂર્ખતા ! આ કેવું મિથ્યાભિમાન !  


જે હૃદયમાંથી તારું નામ ઉઠ્યું છે, તે હૃદય સુંદર છે, મોહક છે.  

જે તને સંપૂર્ણ સમર્પણ કરી શકે, એના જેટલો મહિમા બીજા કોનો છે ?

3. પ્રભુ પાસે બેઠો.

પ્રભુ પાસે બેઠો, અર્પણ કર્યું સ્મિત

ખુશી થી કહ્યું, મને વહાલી તમારી પ્રીત 


થોડી વારે થયો વિકલ્પ, બાકી છે ઘણા કામ

કૃપાળુ કહે બેસ બે ઘડી, સંસારને આપ આરામ


ગોઠવાઈ જશે બધું, જગત ચાલશે મોજ માં

આવ્યો છે અહીં તો, મથી લે સ્વ ની ખોજ માં


જવાબદારીઓનો બોજ સાહેબ, દોડવું પડે મારે 

મારા પુરુષાર્થ વિના, પરિવાર કોના સહારે 


એમના કર્મો એમનો ઉદય, પણ તું માને સ્વ ને કર્તા

અનાદિથી તો રાખડે છે, જશે અનંત રજળતા ફરતા


મારી પૂજા અને પ્રાર્થના, તને આપતા હશે સંતોષ

સ્વ-કલ્યાણ ના પુરુષાર્થ વિના, કેવી રીતે ટળશે દોષ


આપના ચરણ સેવીસ તો, મળશે મને ઘણું બળ

તમે મને મુક્ત કરાવો, બીજું શું જોઈએ ફળ


હું રાગ દ્વેષ થી પર છું, ફક્ત બતાવી શકું રાહ

ચાલવું તો તારે પડશે, પછી જેવી તારી ચાહ


તમે તો પામી ગયા, હવે દયા કરો હે નાથ

મારા પર કૃપા કરીને, પકડી લ્યો મારો હાથ


એ રાહ જ મારો હાથ છે, નથી થવાનો ચમત્કાર

સ્વમાં વસ, પરથી ખસ, ત્યારે થશે ઉદ્ધાર


તું આવી ને શાંતિથી બેઠો, આજે મારી પાસ

આ સમાધિ ને સ્થિર કરી લે, થશે અનુભવ ખાસ


સંસાર બહાર ચાલ્યા કરશે, તું જાણ અંતર સંસાર

સમય અલ્પ પણ પામિશ ચોક્કસ, જો તું કર વિચાર

Thursday, September 4, 2025

2. એક "ચેતન" ન્યારો.

 એક જન્મ્યો "ચેતન" ન્યારો,

સ્વ પર કલ્યાણ કરનારો,

"મહાવીર" માં જન્મ થયો...(2)

છે "વીર" માર્ગ ચાલનારો.


દેરાસરની લેનમાં જાણે,

ચમક અનોખી આવી...(2)

ભાઈ અને બહેનોના દિલમાં

પ્રેમની લાગણી પ્રસ્રાઈ...(2)

માત-પિતાના શ્વાસો માં...(2)

રમતો "ચેતન" પ્યારો...

એક જન્મ્યો "ચેતન" ન્યારો,

સ્વ પર કલ્યાણ કરનારો...


પચ્ચીસ વર્ષની નાની વય માં,

લાગ્યો સંસાર ક્ષણભંગુર...(2)

નિર્ણય લીધો અટલ એવો કે,

આ ભવ કર્મો કરવા ચૂર...(2)

પ્રભુ પંથે આગળ વધવા...(2)

મળ્યો ગુરુ સથવારો...

એક જન્મ્યો "ચેતન" ન્યારો,

સ્વ પર કલ્યાણ કરનારો...


યોગ અચાનક એવા બન્યા કે,

પરાર્થને આપવો પડ્યો ન્યાય...(2)

પણ અંતરમા નિશ્ચય પાક્કો,

સ્વ-અર્થે ત્વરાથી વધાય...(2)

સાધના સેન્ટર ને અર્પણ....(2)

કર્યો સ્વાનુભાવ સારો...

એક જન્મ્યો "ચેતન" ન્યારો,

સ્વ પર કલ્યાણ કરનારો!

Tuesday, September 2, 2025

1. Kali Kaal.

 

Ek baaju badhe kali kaal che

Ane ahiyaan punya maalamaal che 

Em laage chhe ki aa badhu shashwat che

Pan kyaan khabar, aa to Moh no jaal che


Aaje to jaane eva mast haal che

Haath muko tyaan badhe kamaal che

Aa nasha ma kharchu chhu badhu

Pan kyaan khabar, kaale aa moodh kangaal chhe

Sunday, August 24, 2025

9. Meetho Vyang.

Pancham kaal ma malyo satsang 

Pan mane to chhe Sansaar no Rang

Em laage haju sadiyo jeevvanu che

Jyaare Ayushya che, Jal na tarang


Maanyata to che evi athang 

Deh - Aatma jaane ek abhang

Dhan, parivar, pad, pratishtha 

Vishwas ke rehshe, anant no sang 


Ladi chhe karm saame aseem jung,

Tyaan banyo durlabh manushya prasang,

Anaaadi vityo Agyaan maa chhata, 

Aa bhav pan laage chhe meetho vyang


Moh nachaave che, bani anang

Jo Nathi paadvi e dhaara ma bhang

To Satsang naame vilaas thatu rehshe

Anant kaal sudhi badalta rehshe ang


The intent is to open my eyes and hence on purpose drawing a disastrous conclusion so that it doesn't end up being a mere consolation

Wednesday, August 20, 2025

8. Bhooli Jau Chhu.

 Roj saambhadu chu

Roj bhooli jaau chu

Anant kaal thi bas

Kutaau chhu, Athdaau chhu


Karmo karto jau chu

Shubh ashubh ma khovaau chu

Shuddh na vichaaro aave vachche

Pan Kashmakash ma vehto jaau chu


Thodi samaj thi khud ne samjaavu chu

Vivek ne ekaad vaar jagaavu chu

Moh jevu been vagade

Pachi fari Aatma ne nachaavu chu

7. जीत - हार.

 मोह की जीत इस बार नहीं होगी

अनमोल मनुष्य भव की हार नहीं होगी  

 

संसार के चक्कर में उलझ जाता हूँ

स्वाध्याय सुनकर ज़रा सुलझ पाता हूँ

नहीं है खबर, शेष है कितनी उमर

असमंजस में, दिन, साल रहे है गुज़र    

बस, अब ऐसी दुविधा स्वीकार नहीं होगी   

अनमोल मनुष्य भव की हार नहीं होगी  


भले भक्ति, ध्यान, सेवा मुझे पसंद है 

लेकिन सच यह है, पुरुषार्थ बहुत मंद है 

बाहर की दुनिया में डूब, हो कर मशगूल 

अपने अस्तित्व को सरासर जाता हूँ भूल 

इस देह की कीमत, अब इंकार नहीं होगी 

अनमोल मनुष्य भव की हार नहीं होगी  


वीर ने दिखलाया, एक बेजोड़ पथ है

चुनाव मुझे करना है, कहाँ ले जाना रथ है 

हुआ अनंत काल, बदला नहीं है हाल

क्या इस बारी, "विवेक" का होगा (सही) इस्तेमाल  

सत्पुरुषों की आज्ञा बेकार नहीं होगी 

अनमोल मनुष्य भव की हार नहीं होगी  


मोह की जीत इस बार नहीं होगी

अनमोल मनुष्य भव की हार नहीं होगी

6. सफर दुष्कर.

 नित्य निगोद में बसा था अनादि से घर 

अचानक एक रोज़ आना हुआ बाहर 

लड़ते भटकते आगे बढ़ा सफर 

कभी पेड़, पानी, आग, हवा, पत्थर


सदियों तक चेतन कैद स्थावर 

थोड़ी हलचल हुई त्रस बनने पर 

२-३-४ इन्द्रियों वाली मुश्किल डगर 

हर तरफ से बस खाई मार, ठोकर 


करोडो विकल जन्म बह गए बेखबर

मिली ५ इन्द्रियाँ, ना मिला मन मगर

महा संघर्ष बाद, हुआ मन सभर 

लेकिन तब हुआ शुरू नर्क समर


थकते, मरते काटी, वहाँ लंबी उमर  

फिर जैसे तैसे करके बना जानवर 

कभी गुलामी, कही शिकारी का डर

सहे अपार दुःख, बेजुबान बनकर 


मानो अब आयी ख़ुशी की लहर

पहुंच गए साहब, देवों के नगर

ऐयाशियों में मशगूल, इस कदर 

पीते रहे, मोह का मीठा ज़हर


आगमन, मानव देह के अंदर             

साथ पाया "विवेक" का जेवर 

अब लक्ष प्राप्ति न हुई अगर

नहीं मिलेगा दोबारा, मौका दुष्कर

Saturday, August 16, 2025

5. Yaari.

 Raag aur Moh ke sang, 

Mann ko karni thi yaari, 

Atma bechara fas gaya

Aur pad gaya usko bhaari


Anant kaal se kar raha,

Moh, Raja bankar sawaari,

Bandhan gaadh hote rahe,

Lagaataar chotein mili karaari


Moh ne chaaro orr se,

Apni jaal bichaayi saari, 

Majbuti se jakad leta jab,

Zara si karta chhutne ki taiyaari


Adhyatm se prerit hokar, 

Jab mukti lagne lagti pyaari, 

2-4 kadam wo lene deta, 

Na dikhaata turant hoshiyari


Aatma ko milta sukoon, 

Daudne lagti uski Ferrari, 

Theek tabhi puncture karke,

Wo chalta apni chaal nyaari


Moh to vividh roop me aake,

Rakhega apne khel jaari,

Karm, Dharm dono me ghuske, 

Nachaayega banke madaari


Anaadi ki hai yah gaatha,

Aur khelni hai kitni paari?

"Vivek" ko jagrut kar du to,

Mukti visa, le sakta is baari 

(is baari = this manushya bhav)

Friday, August 15, 2025

4. May Day or Moh Day?

 Bodh ki varsha karne, Prabhu saamne khade hai,

Lekin yaha mere to, Sansaar ke khwaab bade hai, 

Gyaani kahe jaa rahe bhai, May Day hai, May Day hai,

Aur main to maanta hu, jeevan ka har din Moh Day hai


Pehle is jeevan ko set kar lu, sukh ke jevar jo jade hai,

Budhaape me karege saadhana, abhi to kai saal pade hai, 

Gyaani pukaar rahe hai bhai, May Day hai, May Day hai,

Aur main to maanta hu, jeevan ka har din Moh Day hai


Paisa Pratishtha zaruri hai, inke vikalp bhi to tagde hai,

Rishey naate na dekho to, alag sirdard aur jhagde hai,

Gyaani chilla rahe hai bhai, May Day hai, May Day hai,

Aur main to maanta hu, jeevan ka har din Moh Day hai


Ek bhav ke bhangur sukhme, aane wala anant bigde hai,

Ye sab Jaanu ya nahi jaanu, karm ke kanoon kade hai,

Gyaani phir se dohra rahe, May Day hai, May Day hai,

Kya main ab bhi ye kahu, jeevan ka ha

r din Moh Day hai?

3. Moh Balwaan chhe?

 Har kadam par dagmagaavu chu,

Moh ni aagal haari jaau chu

Moh ne aapyu aalingan, bhooli bhaan che

Pachi kahu chu, Moh balwaan che


Swadhyay, Vaachan, Satsang Shravan,

Kari lau chu thodu, tap jap aacharan

"Karta" bhaav ma, aave gumaan che,

Pachi kahu chu, Moh balwaan che


Bhale thatu nathi humna bahu dharam,

Pan Dheere dheere chhootse karam,

Uppar chhala purusharth nu, sada bayaan chhe, 

Pachi kahu chu, Moh balwaan che


Nathi shakti, to bhaav thi kari lau,

Nivrutti thata, Adhyatma ne vari lau, 

Moh ni aad maa, Pramaad nu sthaan chhe,

Pachi kahu chhu ke Moh balwaan chhe

2. Sawaal Bemisaal.

 Sir ne pooche 10 prashn bemisaal,

Sunkar aaya antar me bhoochaal,

Ye kya program fit kar diya bhai 

Khada kar diya ek naya bawaal.


Sun raha hu Adhyatma, beete kai saal,

Lekin kya poocha hai khud ka haal?

Sach me paana hai, iccha hai paane ki?

Ya phir chal raha hu moh ki chaal?


Paana kya hai, hai koi khayaal?

Ya keval soch me dooba hu filhaal?

Aur praapti se kya laabh hoga?

Apraapti se kya hoga malaal?


Hai purusharth jo kar de maalamaal?

Ya chal rahi gaadi, dheemi chaal?

Thakaan lagi hai paribhraman ki?

Nahi, to kyu nahi, poocha sawaal?


Gnaaniyo ne aisa kya kiya kamaal,

Chhoot gaye wo, todke maaya jaal,

Kya mujhe chhootna nahi ye vichaar se,

Ki kya hoga jab aayega antim kaal?


Konse saadhano ka karu istemaal?

Mit jaaye bandhan, sudhar jaaye haal,

Dhyaan Jap Seva Pooja Bhakti Swadhyay,

Kya bana nahi sakta inko dhaal ?


Beet chuka hai jeevan ka antaraal, 

Isi waqt apne aapko lu sambhaal,

Gun Dosh parakh, apni gati badhau,

Machaa sakta hu, Adhyatma me dhamaal


10 questions were asked during Aurangabad Shibir 

Friday, August 8, 2025

1. Manushya Bhav.

 Hai ati maha mulyavaan 

Manushya bhav mahaan

Buri tarah se kar raha hu

Har din, pal iska apmaan


Raag, Dwesh, Moh, Agyaan,

Inhi ko maanta hu "mera" Samaan

Zara si isme oonch neech

Ghayal hota "mera" abhimaan


Sansaar hi hai "meri" Shaan,

Jhootha Astitva hi "meri" pehchaan

Sab kuch hai bas "Main", "Mera"

Rishtey, Vastu, Gaadi, Makaan


Ab tak ki yehi hai daastaan

Aage ke vikalp, Veer ne kaha aasaan

Antardrashti jaagruti har pal

Ya khatam kar aayu, bhulakar "bhaan"


PS: Bhaan is not a Hindi word but since I just wanted to convey it to "antahakaran" it's ok

Aisa extreme best combo wala Manushya bhav kho jaane pe mujhe zero zero zero chance lag raha hai ki aane waale anant kaal me ye combo phir se set hoga 😢

Wednesday, July 30, 2025

5. Swadhyay - Experiencing Peace?

 જ્યારે હું સ્વાધ્યાય, ભક્તિ કે ક્રિયા દ્વારા શાંતિ અનુભવું — ત્યારે મને લાગે છે કે હું પુરુષાર્થ કરી રહ્યો છું.

ક્યારેક તો હું એ બધું યાંત્રિક રીતે પણ કરું છું, શાંતિનો અનુભવ પણ ન થાય — તો પણ મન સંતોષ પામે છે કે મેં સાધના કરી.

પણ સાચું તો એ છે કે એ પણ હજૂ અધૂરી સાધના છે — કારણ કે સાચો પુરુષાર્થ તો ત્યારે છે, જયારે એ શાંતિ કે જાગૃતતા સંસારના ધમધમાટમાં પણ જીવંત રહે.

જ્યારે લોકોના વલણો મને ઉશ્કેરવા માંગે છે, જ્યારે તાકીદો અને ફરજિયાત જવાબોની બોમ્બાર્ડીંગ થાય છે, ત્યારે જો હું જાગૃત રહી શકું — તો એજ સાચી સાધના છે.

હવે દરેક સંજોગે મને અંદરથી યાદ અપાવવાનું છે: હવે એક પણ ક્ષણ અજાણવાઈ વિતાવવાની નથી — સાચો પુરુષાર્થ તો હવે આ ક્ષણે જાગી જ જીવવાનું છે.

હવે મારે સાધનાને જીવનથી અલગ રાખવાને બદલે, જીવનમાં સમાવી દેવાની છે. મારી દરેક ક્રિયામાં, દરેક સંબંધમાં, દરેક વિચારના પલમાં — જાગૃતપણે જીવવાનું જ મારો મોટો પુરુષાર્થ છે.

એકાંતમાં જાગૃત રહેવું સરળ છે, પણ સંસારના વાવાઝોડા વચ્ચે શાંત અને સજાગ રહેવું — એજ આંતરિક વિજય છે.

Thank you ChatGPT 

4. AtmaLaksh - Example of Dal.

 હું જ્યારે મારા આધ્યાત્મિક ઉપાયોની વાત કરું છું — સ્વાધ્યાય, ભક્તિ, ક્રિયા — ત્યારે હું સહજતાથી શેર કરું છું. પણ જ્યારે કોઈ પૂછે કે, “શું આ બધું આત્મલક્ષથી કરે છે?” ત્યારે હું થોડી ક્ષણ માટે નિઃશબ્દ થઈ જાઉં છું. તેઓ કહે છે કે "શુભ ક્રિયાઓ પૂણ્ય આપે છે, મુક્તિ નહીં. આત્મલક્ષ વિના સાધના પૂરું થાય એવું નથી, પણ તે પરમ લક્ષ્ય સુધી પહોંચતું પણ નથી." આ વાત મારે માટે એક આંખ ઉઘાડે એવી ચેતવણી બની ગઈ છે.

મારે એક ઉદાહરણ યાદ આવે છે — જો હું દરરોજ દાળ બનાવું પણ તેમાં મીઠું ન નાખું, તો એ પોષક હશે પણ સ્વાદહીન. જો કોઈ કહે કે "મીઠું નાખી ને જુઓ," તો શું હું દાળ બનાવવી જ બંધ કરી દઉં? નહીં... મીઠું ઉમેરવાથી દાળ વધુ સમૃદ્ધ અને પૂર્ણ બને છે. એ જ રીતે, જ્યારે હું આત્મલક્ષ સાથે સાધના કરું છું, ત્યારે એ માત્ર ક્રિયા નહીં રહે, એ જાગૃતિ બની જાય છે — દરેક મંત્ર, દરેક શ્વાસ, દરેક ધ્યાન હવે આત્મસ्मરણ તરફ લઈ જાય છે. હવે હું એ માર્ગ પર છું, જ્યાં કરમ ફળ નથી, પણ મોક્ષ તરફ દોરી જતી શાંતિ છે

Thank you ChatGPT

.

Wednesday, July 9, 2025

3. Guru Poonam.

 Hai Guru ki Roshni me wo Dam

Anant kaal ki Amavas ko karde Poonam

Lekin Guru aagna par chale bagair

Nahi mitega Moh Agnaan Bharam


Agle saal phir aayegi Guru Poonam

Kya tab tak kar paunga safal Janam

Peechle saal aur ye saal ke dauran

Kya aage badha hai ek bhi kadam?


Kaha pata hai kab tak chalega dam!?

Kya ruk sakta hu agle saal ki Guru Poonam?

Aaj agar Nirnay nahi le sakaa

To badhte rahege anantnunandhi Karam

Friday, July 4, 2025

2. Weekdays Maangunga nahi.

 Weekend ke baad... 

weekdays maangunga nahi..


Somvar ek sangram hai 

Mangal maha-kashtdaayak kaam hai

Budh bada alp viraam hai

Guruvaar ko Gaaliyaan sare-aam hai


Shukr sukraguzaar hai 

Aane waale kal ke liye taiyaar hai

Bandh mutthi khulne ko bekaraar hai

Aa raha Shanivaar hai 


Weekend shuru hone pe

Shani-Ravi Utsav manaate sounga nahi

Ravivaar ki shaam

Weekdays maangunga nahi..


Weekend ke baad... 

weekdays maangunga nahi..


The above is a funny / satirical attempt on Shivmangal Singh "Suman"'s poem Vardaan Maangunga nahi


यह हार एक विराम है

जीवन महासंग्राम है

तिल-तिल मिटूँगा पर दया की भीख मैं लूँगा नहीं ।

वरदान माँगूँगा नहीं ।।


स्‍मृति सुखद प्रहरों के लिए

अपने खण्डहरों के लिए

यह जान लो मैं विश्‍व की सम्पत्ति चाहूँगा नहीं ।

वरदान माँगूँगा नहीं ।।


क्‍या हार में क्‍या जीत में

किंचित नहीं भयभीत मैं

संघर्ष पथ पर जो मिले यह भी सही वह भी सही ।

वरदान माँगूँगा नहीं ।।


लघुता न अब मेरी छुओ

तुम हो महान बने रहो

अपने हृदय की वेदना मैं व्‍यर्थ त्‍यागूँगा नहीं ।

वरदान माँगूँगा नहीं ।।


चाहे हृदय को ताप दो

चाहे मुझे अभिशाप दो

कुछ भी करो कर्त्तव्य पथ से किन्तु भागूँगा नहीं ।

वरदान माँगूँगा नहीं ।।

Wednesday, July 2, 2025

1. समस्या और उसका हल।

 एक एक क़दम बढ़ रहा है,

बनाने इस जीवन को सफल,

ग़म और ख़ुशी का आधार है,

समस्या और उसका हल।



---


ज़्यादा से ज़्यादा सोचूँ तो,

बीस साल शेष रह सकते केवल,

कम से कम तो ऐसा है,

शायद न देखूँ अगला पल।



---


आज सब छोड़ दिया तो,

कैसे जीऊँगा मैं कल?

दुनिया आगे निकल जाएगी,

मैं रह जाऊँगा निष्फल।



---


लक्ष्य पर चलने के लिए,

त्याग करने का नहीं है बल,

प्राप्ति इतनी आसान कहाँ,

कई छोड़ देते हैं अन्न जल।



---


लेकिन सब छोड़ने से क्या,

मिल जाता है मोक्ष का फल?

अनंत बार छोड़ा है फिर भी,

समस्या न गई टल।



---


इसलिए घर रहूँ या दफ़्तर,

या फिर चल दूँ जंगल,

सब है एक समान अगर,

‘आत्मलक्ष’ करूँ ईमानदार और अटल।


Thank you ChatGPT for refining this. 

Friday, May 30, 2025

4. आभार और विश्वकल्याण.

 दिन की शुरुआत "आभार" और "विश्वकल्याण" की भावना से करने से क्या होता है?

जो कुछ भी मिला है जीवन में उसके लिए "Gratitude" का भाव विश्व की प्रति संवेदनशीलता का अनुभव करवाता है

साथ में "विश्व के सभी जीवों का मंगल हो, कल्याण हो", यह प्रेम भरी प्रार्थना मैत्री का सन्देश देती है 

आज मेरे पास जो भी है वह शायद खुश रहने के लिए काफी है

हाँ, परेशानियां है लेकिन क्या परेशानियों की मूल वजह परेशानी है या तुलना है?

लीना जी ने ७०० करोड़ का घर लिया लेकिन जब वो नीता जी के बारे में सोचेगी तो उन्हें ऐसा लग सकता है की इसका मकान तो मेरे से २० गुना ज्यादा की कीमत का है 

खुश रहने की ढेर सारी वजह है मेरे पास

हो सकता है, दुखी रहने की उससे भी ज्यादा 

आज के दिन मैं खुश रहने की कोई एक वजह पर ध्यान केंद्रित करू तो हो सकता है आज का दिन शुभ, संतुष्ट, संतुलित और आनंदित गुज़रे 

मेरे "आज" के लिए मैं संपूर्ण विश्व को "धन्यवाद" कहता हूँ 

तथापि इस विश्व में धड़कती हर धड़कन और चल रही उन सभी साँसों के कल्याण और मंगल मैत्री की भावना करता हूँ 

Wednesday, May 28, 2025

3. सहज.

 आज सुबह मंदिर की दान-पेटी कुछ अर्पण करने का मन किया 

तुरंत एक ख़याल आया -

   मंदिर के पास तो काफी धन है तो अब और देने का कोई मतलब नहीं 

   इससे तो अच्छा है बाहर कोई ज़रूरतमंद की सहायता की जाए 

फिर एक और विचार प्रगट हुआ - 

   क्यों ना दोनों काम किये जाए ?!

मेरा लोभ और परिग्रह कम हो यह आशय से मंदिर में कुछ समर्पित किया जाए और किसीके ज़रा से काम में आनेके निमित से कुछ मदद की जाए

पहला काम करके जब मंदिर से बाहर आ रहा था तब सोचा की इस वक़्त कौन मिलेगा जिसकी कुछ सहायता की जा सके 


जैसे ही मंदिर के बहार कदम रखा, ५० - ५२ के करीब का एक इंसान सामने आया

नज़रे मिलते ही उस व्यक्ति ने सौम्य भाव से कुछ शब्द कहे - 

   साहब, यह देखिये मैं कुछ बेच रहा हूँ 

   अगर आप इसे खरीदें तो बड़ी कृपा होगी 

   मेरी माँ का इलाज चल रहा है और पैसो की तंगी है

मैंने पुछा -

   बताओ क्या है?

उस वस्तु के जितने पैसे बन रहे थे उसमे कुछ और जोड़कर मैंने दिए और कहा -

   उपर के लौटाने की ज़रूरत नहीं 

उसकी खुद्दारी और ज़रूरत का द्वंद्व आगे बढे उसके पहले मैंने आखों और होठों के इशारे से उसको अलविदा कहा 

एक पुरुषार्थहीन सरल विचार और कुदरत की बेजोड़ शक्ति काम पर लग गयी 

कितना सहज है सब...

Wednesday, May 14, 2025

2. आसमां.

 हम खुला आसमां हैं, 

जब चाहे ज़ोर से बरसेंगे, 

आप अगर दायरे में रहे,

तो शायद एक बूंद के लिए भी तरसेंगे


जंजीरें खोल दो, 

बाहर आओ, 

इस अंदाज़ का 

लुफ्त उठाओ...


छोटी सी जिंदगी है, कब तक, 

आख़िर कब तक तड़पेंगे

Friday, May 2, 2025

1. 28 Degree Celsius (Review).

The title itself is captivating enough to explore this flick…

A soothing start with a sincere love story between two medicos – Anjali and Karthik. (The scene during the credits is on purpose kept under the wraps on this review). 

Gradually, picks up the pace and comes a situation wherein Anjali must have a certain condition around for her smooth survival. 

Both choose to relocate. New city, fresh abode and life moves on. Anjali and Karthik have to work in varied shifts, yet it gets managed. 

Mysterious turn of events surface, questions arise, circumstances tangle and the bonding between eyes and the screen holds a tight grip.

Last nail in the coffin – An unforeseen event that leads to surreal investigations and a shocking truth pops up. This circles back to the “credits” scene and nudges towards a jaw-dropping climax.

This is all that can be narrated about the story encapsulated under the title “28 degree Celsius”.

A fantastic script (Dr Anil Vishwanath) backed up by an eye-catching cinematography (Vamshi Pachipulusu) covering gorgeous locales of Vizag (India), Tbilisi and Batumi (Georgia). Also, an aesthetically stunning house to make the premise look charming.

The background score (Sree Charan Pakala) is captivating especially in the shadowy moments. Editing is good overall but could have been a tad bit sharper while switching some frames and curtailing a few. 

The overall creation directed by Dr Anil Vishwanath is top-notch. The production team (special mention for my dear friend Sanjay Jupudi) has ensured that the motion picture turns out to be an engrossing edge-of-the-seat romantic suspense thriller.

One word to summarize is all – “28 degree Celsius” is Unputdownable.

Monday, April 14, 2025

2. Supermarket.

At the supermarket, I was engaged in picking up stuff and gradually placing it in the basket.

“How much is this for?”  - I heard this voice near my ears.

Turned around to respond – “I am not working here. I am a customer”

Just when I finish my response, my eye met the eye of a 15 something girl in an ordinary looking pale dress. Her hairdo was untidy, covering a portion of her face that seemed to have a sparkle hidden beneath

Innocently, she asked me again, but in different words – “Can you please tell me the price that is printed here? I cannot read”

I grabbed the product to check the price and answered – “109”

Her expression that was full of enthusiasm until now suddenly turned into a despair

Observing she was holding something tightly in her fist, I enquired – “What happened? How may I help you?”

She opened her fist slowly mentioning – “I have only 90”

Quickly enough I expressed – “No worries, let’s go to the cash counter and I shall pay the remaining 19, but I have only digital currency and partial payment might not be possible”

Her expression bounced back and she immediately handed over her 90 to me silently quoting that I can pay the full amount and keep her 90 with me.

I didn’t want to let her self-esteem go down so without an argument I slid the money in my pocket

While I was wondering about her trust and confidence on me, I noticed a trolly next to her. That trolly had only 3 small chocolate bars in it.

I asked – “Ah! Have you picked up these things as well?”

She nodded positively.

I questioned – “Do you have money for that?”

She just put her head down. I could comprehend.

I virtually nudged her towards the billing desk and requested the person to show me the QR code for the payment, once it is ready.

As I left the Supermarket with a mixed bag of feelings, a question cropped up – “What should I do with the 90 bucks?”

Temple flashed in front of my eyes, stepped ahead and I conveyed “him” that this tiny yet the most loveliest offering is from the cutest little girl.



 


Friday, April 4, 2025

1. Manoj.

 आम ज़िन्दगी सारी है जहां

"रोटी कपडा और मकान"

इस "क्लर्क" "देशवासी" (प्रेमी) ने 

बनायीं एक अनोखी "पहचान"


"शोर" भरे इस फिल्म जग में

कुछ सीधे, कुछ "बे-ईमान"

"क्रांति" को "अमानत" बनाकर 

इसने दिया एक अलग "बलिदान"


"पूरब और पश्चिम" दोनों दिशा में

बन गया "यादगार" और महान

"उपकार" इस "आदमी" का ऐसा

देश में कभी ना होगा "गुमनाम"


"हिमालय की गोद (में)", "पूनम की रात"

और "सावन की घटा" भी करेगी गुणगान 

"संतोष" तो उसे खुदको भी ज़रूर होगा 

"सन्यासी" और "शहीद" जैसा, बना आम इंसान

Monday, January 6, 2025

1. Ek Khwaab, Ek Sapna.

 Ek Khwaab... 

Aankh khuli, purna hua

Ek Sapna... 

Aankh band, hua khatam


Zindagi hai Khwaab,

Sapna hai Jeevan...


Jo sab dikhta wo...

Moh, Maaya, Bharam


Saakshi bane rehna,

Yehi hai sabse Uttam...


Prekshak banke dekhna

Ye Naatak Khela Karam...


Laksh bana rahe uska,

Jo hai saadhya Param...